Rím – V tomto období sa nosili vlny, drdoly a uzly na temene. Rimanky mávali často cestičku uprostred a symetricky rozdelené. Postupne sa účesy začali zdokonaľovať rôznymi príčeskami a nakoniec samotnými parochňami. Tie sa vyrábali údajne z vlasov germánskych dievčat a mali krásne svetlé odtiene. Tí najbohatší Rimania nemali nikdy dosť a tak do účesov pridávali rôzne ozdoby a žiadali si zmenu farby vlasov.
Gotika – Už v tomto období sa začal štýl účesov meniť. Vlny, nadýchanosť a plnofús sa stali žiaducim módnym zvykom.
Barok – V Baroku nájdeme už kadernícku osobnosť a to Legrosa de Rumingna, Francúza, ktorého rukami prešli vlasy aj Madam de Pompadour. Jeho talent a známosť sa šírili rýchlo a každý kaderník chcel vedieť to, čo on. Práve Ruming založil prvú školu kaderníctva na svete. Barok nepriniesol len osobnosti tohto remesla, ale aj podstatnú zmenu v štýle. Účesy sa komplikovali a boli zložitejšie a to si práve vyžadovalo skutočnú zručnosť. Ženy často žiadali tupírovanie pre efekt pompéznosti a objemu. Muži nosili parochne s vlnkami, ktoré boli niekedy dlhé aj po hrudník.
Súčasnosť – Táto by sa dala opísať jednoduchou vetou „Koľko ľudí, toľko chutí“. Čo môžeme vysvetliť, tak, že každému z nás sa páči niečo iné, a keď sa stretne hoci aj 100 ľudí ich vízia o dokonalom účese nebude úplne rovnaká.Inšpirácia z histórie sa zachováva tak, ako sa nekladie žiadna hranica fantázií a experimentom s vlasmi.Najdôležitejšie je, aby sme sa sami cítili so svojim účesom spokojný, a keď to tak bude, to bude stačiť.