Väčšina z nás si na škôlku možno spomína ako na predchodcu školy. Teda určitý režim, pravidlá, dobrý i zlý kolektív, stále to isté jedlo a hlave nuda… No možno si to pamätáte. Dnes sa na to samozrejme pozerám inak. Som vďačný, že si pani vychovaváteľky v škôlke na nás našli čas. Príde mi to ako sympatické povolanie, kedy sa venujú deťom a tie sú vlastne našou nastupujúcou generáciou.
Ale pokiaľ zvážim, že dnes sa z každej strany dočítame i dopočujeme o možnosti a službách súkromnej škôlky, predsa je to rozdiel. Ako deti by sme ju uvítali zrejme radšej. A to predovšetkým tí, ktorí boli tichšej povahy a mali radšej ten svoj kľud.
To je ten kolektív. Na jednej strane máte deti, ktoré každú minútu vymýšľajú nejakú zlobu či šlamastiku a máte tých tichších. Potom nastáva situácia, kedy sa veľa tých tichších podriadi a nechajú sa nahovoriť na nezbedné výmysly i oni a tí ostatní nezaradení zostávajú bokom. Ak sa dieťa pridá k tým huncútom, je zle. Ak sa zdá byť mimo kolektívu, zasa je zle. Už v materskej škole niekedy začínajú tie prvé nezrovnalosti a problémy podobné škole.
A práve aj v tomto smere majú veľké plus súkromné školky. Ku každému dieťaťu sa pristupuje individuálne, nenechajú ho pohltiť kolektívom. Prístup je podobný, ako keby bolo dieťa doma, mimo všetkých nepríjemností a prvých konfliktov. V škôlke sa má páčiť hlavne vašim deťom a keby sme ako deti vedeli viac, zrejme by sme o ňu žiadali takisto.
Ja viem, aj dieťa sa musí pomaly osmelovať a zasa prežije i v materskej škôlke, aj tam to je zväčša v pohode, ale len reálne zrovnávam medzi sebou tieto dve alternatívy, v ktorej určite tá súkromná víťazí.
Osobne bývam v okolí, kedy mám blízko domu materskú škôlku, no i súkromné zriadenie tohto typu. Z materskej škôlky sa vždy ozýva hukot, z tej druhej vyžaruje úplný kľud a tichúčko. Tá výchova zo strany súkromného zriadenia je predsa len na inej úrovni. Ten individuálny prístup robí svoje.